⁘ Človeče, keď si odmietaný kvôli tvojim názorom, nik ti nerozumie (a rozumieť ani nechce), keď ťa vyobcujú tvoji vlastní a srdce ti bude pukať od žiaľu, ale nestratíš nádej; napokon ti dôjde, že vlastne ani ty sám ničomu nerozumieš. Si idealistický rojko, balamutíš sa jalovými frázami, tvojej filozofii chýba určitá pádnosť.
⁘ Pomoc k posunu od mystického, iba citového vnútorného života, a k výstupu k poznávaniu vyšších svetov, k poznaniu ducha, nájdeš v duchovnej vede (sofiológii a antropozofii). Stredoveká mystika či iné duchovné tradície v tomto už neobstoja. Stratili vedecké podložie, ktoré pozdvihuje sily duše hore k duchu. Zároveň však, ak chceš spoliehať na určité idey, k tomu zďaleka nestačí byť skalopevne presvedčený o ich myšlienkovej pravdivosti. Je k tomu potreba tiež vnútorné zachádzanie s týmito ideami, k akému je možné dospieť až po mnohých rokoch života. A až potom, keď zakúsiš ovocie tohto úsilia (radosť, pokoj, vďačnosť, ...), odvážiš sa hovoriť, že byť hoci aj „nenormálnym“ a napriek nepriazni okolia zostať pravdivým, je žiadúce. (S prihliadnutím na ovocie ich stromu - starosti, nervozita, zmätok, ... - by sa dokonca mohlo povedať nutné.)
⁘ Kto podobne ako ty chodieva vlastnými cestami, vzhľadom na spôsob myslenia a skúmania sveta, ktorý je súčasnej kultúre cudzí, musí vytrpieť mnohé nedorozumenia. Môže ich ale v zásade znášať ľahko. Takéto nedorozumenia sú mu väčšinou samozrejmé, ak si uvedomí myšlienky a prístup svojich posudzovateľov. Kritik pozná bohužiaľ len to, čomu sám rozumie; teda ti vlastne iba radí, aby si si s určitou vecou v súvislosti nepredstavoval nič viac než on; až toho dosiahneš, bude s tebou spokojný.
⁘ Takže - keď ťa najbližšie niekto pošle do Boha - vedz, že nič lepšie sa ti ani nemohlo stať. Aj keď prídeš o všetkých a o všetko, vlastne nikdy nemôžeš byť naozaj zúfalý, vždy ostáva možnosť zakotviť zmysel tvojho života v Bohu. Ako Emil Páleš povedal: Cesta hrdinov začína práve na križovatke bezmocnosti. Teda na rozdiel od tých, čo sa len zosypú a nariekajú, môžeš sa prekonať, vnútorne rásť a (v úprimnej túžbe, pri vytrvalom úsilí a so správnou metodikou) úplne sa prerodiť, dokonca do druhého života.