〽️ Boli sme stvorení pre nekonečnosť, aj tak svoje túžby staviame na pominuteľnosti pozemského života. Robíme všetko, aby sme na smrť nemysleli a život si snažíme ochrániť, vylepšiť a maximálne predĺžiť. Ako často myslíme na ľudské záležitosti a ako málo myslíme na Boha? Prílišný záujem o hmotné veci, aj keď v službe dobra, vedie k strate zmyslu pre Božie. Pritom kvôli večnosti sa oplatí stratiť všetko: majetok, priateľstvá, zdravie, skrátka všetko, čo nazývame svetom alebo životom.
〽️ Poznávanie Boha je školou, v ktorej sa ľudská prirodzenosť naučila mravnosti. Žiada sa od nás sebazaprenie, sebapresah. Zaprieť sám seba neznamená poprieť sám seba, ale prekročiť vlastný tieň. Postaviť sa na odpor svojmu zo seba samého znudenému egu a obetovať ho pre niekoho alebo niečo. Ak ho nepodriadime kontrole, vyšším princípom a ideálom, zavedie nás do duševného bankrotu. Čím viac príjemna hltáme, tým viac prehlbujeme svoju prázdnotu. Čím viac si chceme užívať, tým viac živoríme, a čím viac chceme pre seba, tým viac strácame.
〽️ Ak odmietneme Ježišovu ponuku duchovného obrátenia, zostáva len cesta kríža. Je to rozhodnutie človeka medzi Bohom a ostatným. Rozhodnutie, ktoré rozhodne nebude vyplývať z toho, že sme práve prečítali sedemstoštyridsiatydeviaty podobný príspevok na internete.
〽️ Každý sa teda môže zamyslieť: ak som sa narodil/a ako človek, čím som sa stal/a v priebehu svojho života? Je to, čo dnes som, vyššia forma toho, čím som bol/a pri svojom narodení? Alebo mi moje neukáznené ego namiesto rastu, ku ktorému som povolaný/á, s určitosťou prináša len jedno - rozklad?